Gerlachovský štít

Gerlachovský štít (2655m)  je najvyšším vrcholom Vysokých Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, a krásnu horskú scenériu jedným z najobľúbenenejších vrcholov.

Vrcholový kríž

Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Goran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch. 19. storočia.    

Gerlachovský kotol

Popis výstupu.
Od Sliezskeho domu pokračujeme po zelenej značke hore Velickou dolinou. Prejdeme popri Večnom daždi a keď vystúpime na ďalšie podlažie doliny, prekročíme potok a po znateľnom chodníčku začneme v serpentínach stúpať šikmo doprava popod steny Kvetnicovej veže k Velickému žľabu. V mieste ústia žľabu prekonáme asi 30 m stienku (Velická próba), ktorá je zaistená kramľami. Nasleduje pohodlné, ale strmé stúpanie až do Sedielka nad Kotlom 2425m. V tomto mieste túra začína byť traverzovať ponad Gerlachovský Kotol . Vystúpime do Štrbiny pod Kotlovým štítom, odkiaľ po prvý krát môžeme uvidieť vrchol Gerlachovského štítu.
Gerlachovský štít zo Štrbiny pod Kotlovým štítom
Prekročíme ešte niekoľko rebier až napokon vstúpime do hlbokého Batizovského žľabu. Tu sa stretávame zo zostupovou cestou. Odtiaľ po hrebeni na vrchol.
Vrchol Gerlachu
Popis zostupu.
Z vrcholu Gerlachu sa pustíme priamo dole k Batizovskému žľabu. Zvyšok zostupu až po Batizovskú próbu jednoznačne určuje Batizovský žľab. Žľab sa nad Batizovskou dolinou končí Batizovskou próbou - stienkou zaistenou kramľami. Odtiaľ dole pod stenu. Obídeme hang v Batizovskej doline a dnom pokračujeme k Batizovskému plesu. Ďalej pokračujeme po Tatranskej magistrále späť na Sliezsky dom.
Zostup Batizovským žľabom v zime

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti