Bolívia 2016

Devätnásť rokov snívania a plánovania, jeden ostrý pokus zmarený americkou byrokraciou a nakoniec to konečne vyšlo. Je koniec apríla a spolu s Dankou a Marcelou nasadáme do nočného vlaku do Prahy. Za dva dni po mnohých hodinách presedených v lietadle a na letiskách vystupujeme na najvyššie položenom medzinárodnom letisku v El Alto, satelitnom prívesku hlavného mesta Bolívie La Paz.

Dankine zdravotné problémy na konci tejto anabázy nás poriadne vystrašili a tak ani poriadne nevnímame, že sme už konečne tu. Rodriguez nás už čaká a pomáha nám naložiť naše "svine" do auta. Premávka je hustá a tak máme možnosť sledovať pravidlá miestnej premávky. V podstate žiadne nie sú. Alebo aspoň my ich nevidíme. Všetky autá trúbia a vodiči sa snažia vtlačiť do hustého radu, prípadne prekrižovať cestu. Pravidlo pravej (ale ani ľavej) ruky tu neplatí. Jediné, čo platí je pravidlo silnejší a odvážnejší má prednosť. Do chaosu vozidiel sa miešajú chodci a psi. Jednohlasne konštatujeme, že tu by sme jazdiť nechceli. Po ubytovaní v penzióne Arthys house sa ideme zoznámiť z mestom. Výška 3800 metrov nad morom spôsobuje, že sa doslova plazíme a strmé kopce, ktoré sú pre La Paz tak typické, nám dávajú zabrať. Náš tím doplňuje "kanaďanka" Katka a tak sme kompletní. Po pár dňoch je nám už lepšie a tak vyrážame aklimatizovať na "mastňácky" výlet do Salar de Uyuni na soľnú púšť. Tri dni jazdy terénnym autom po krásnych miestach, zapadnutie v soli, ostrov kaktusov, nocľah v soľnom hoteli, termálne pramene - paráda. Po návrate nás však už lákajú hory. Prvý vrchol, ktorý máme naplánovaný je Pequeňo Alpamayo (5425m) v skupine Condoriri Group. Nádherné miesto kempu pri jazere Laguna Chiarcota a okolité vrcholy nás nadchli. Kedže sme neboli ešte dobre aklimatizovaní, výstup na tento nádherný vrchol nebol úplne zadarmo. Po pár dňoch oddychu prišla na rad prvá šestisícovka. Populárny vrchol Huayna Potosí (6088m), je bolívijská klasika. Kedže sme už "ostrieľaní" gringovia, podarí sa nám túto najdostupnejšiu šestisícovku spraviť za dva dni. Ostáva ešte posledná hora na našom zozname. Tá najvyššia - Sajama. Vulkán vysoký 6542 m. Máme informácie, že vo výškovom tábore (5700m) nie je voda. Bude to náročné. Pueblo Sajama pod horou je ospalá dedinka, v ktorej okolí sú termálne pramene a gejzíry. Ich návštevou vyplňujeme prvé dva dni a potom už vyrážame smer základný tábor. Veterné a prašné miesto pod západnou stenou Sajamy oživuje len pramienok čistej vody kúsok od stanov. Marcela a Katka plánujú využit pomoc nosičov, aby do High camp-u dostali vodu. Ja sa pokúsim o výstup v jednom ťahu až hore. Danka nás čaká v tábore. Ani jeden z nás (ako ani z ostatných výprav), však na vrchol nevystúpi. Globálne oteplovanie a málo zrážok sa podpísali na podmienkach výstupovej trasy. Tam, kde bol predtým snehový žľab, je nepríjemný skalno ľadový kuloár. Prílišné riziko nás zastavuje. Po návrate do La Paz ešte stíhame jazero Titikaka, Death road na bicykloch a návštevu džungle v rôznych kombináciách a po nakúpení darčekov pre našich blízkych, môžme nastúpiť cestu domov.
Bolivia largo vivo!

 

https://www.youtube.com/watch?v=NeWMHjj83uk

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti